16/05/12 - najminimálnejší new in

ach, to štátnicovanie, kedy skončí? kedy kedy kedy... svet bude hneď krajší, keď mi z hlavy vypadnú mnemotechnické barličky ako: Evka a Danka gúľali hore egreš. a potom... ani na to nemyslieť, lebo zase budem dve hodiny trpieť disociatívnym vedomím (rozumej denným snením). človek je však nezmar. dokáže sa tešiť aj keď sa vôbec neteší. a moja tešivosť pochádza z tohto krému na ruky a nechty. proste milujem minibalenia :) a je to príjemná obsesia

a aj tieto náušničky sú u mňa nové:

a keď sa čas od času, zvyčajne v nedeľu, dostanem vonku, tak pokecám so zárodkami jahôd, alebo klinčekmi. a aj táto psychická porucha ma teší

have a purrfect day! :)

15/05/12

ráno sa človek prebudí na šteklenie slnka medzi očami, na špičke nosa, na končeku brady, na... no už sa zaručene prebudí :) ale kým si umyje zuby v tmavej kúpeľni a aspoň ako tak rozčeše vlasy, vráti sa do izby a už zase prší.... ale iba tak letne, aby sa tráva poriadne zelenala a aby sa aj vrabce, lastovičky a sýkorky aspoň čas od času osprchovali.

a taký čas nie je časom šiat a sukní, lebo vietor je silný a chladný. bude lepšie ak rozcinká náramky na ruke, čo poviete?

14/05/12

mám asi dva a pol týždňa do štátnic a som v tretine učenia. čo nie je žiadna sláva, ale chcela by som sa na to pozrieť cez ružové okuliare a teda :) zvládla som celý skrátený semester, skúškové, bakalárka má 0,00% zhody s inými bakalárkami, takže je už v podstate za vodou, pochopila som štatistiku... a koniec koncov za týždeň som sa naučila tretinu štátnicových otázok. tak to nebude až také hrozné...

okrem toho som bola zneužitá na výrobu darčekov pre tetu :) pretože ľudia v našej rodine maturujú a majú narodeniny a tak podobne (ako vlastne celoročne) a tak som sa posnažila a namiesto "niečoho takého ako sú čerešničky" vyrobila skutočné čerešničky... toť - to sú ony:

pevne verím, že si nadobro pamätám všetky tie mená a roky a metódy práce s klientom a arey v mozgu a iné prapotrebné entity... veď, hoci sa sem tam správam tvorivo neučiaco, poznámky sú stále so mnou! :) želám krásne a krajšie dni :) a už teraz sa teším na letné blogovanie...

13/04/12

toť nedávno sa mi prihodilo čosi hladivé
Katka mi po x týždňoch, ktoré uplynuli od chvíľky, kedy som jej poslala svoje najobľúbenejšie básne (myslím svoje vlastné) nadšene oznámila, že jednu z nich pochopila. niežeby som písala v nejakých divokých metaforách :). jednoducho ten čas, kedy ju čítala prvýkrát nebol TEN čas. a tak som dospela (zase raz, koniec koncov, v 22hom roku sa to už diať musí :)) k paradoxu, že hoci mne už niečo nemá čo dať (tá báseň mi už veľa nehovorí, ani zo mňa veľa nevyjadruje), tak niekto iný možno niekedy niekde na svojom chodníčku dôjde do veľmi podobného bodu, ako bol ten môj v okamihu vzniku, a niečo tam pochopí. prvý raz mi niekto ocenil text aj keď nemusel. to jest nebol to môj frajer :), kamarát/ka, porotca v súťaži, ktorý len vyberá to menej trápne, učiteľka, ktorá sa snaž byť zdvorilá.
ale stále si neviem odpovedať na otázku či ozaj má zmysel tvoriť niečo, čo nie je dosť nadčasové a vznešené. niečo, čo je dobré len v istej chvíli života. rada by som sa riadila tým, že ak to aspoň jednému človeku niečo dá, kúsok radosti, tak to malo zmysel. hádam treba dodať, že by to zároveň nikomu inému nemalo ubližovať. a preto budem ďalej
- písať denník
- vyrábať naivné náušničky
- písať básenky do zásuvky
- štrikovať záložky a ponožky
- kresliť divných panáčikov
- robiť sviečky do pomarančových šupiek
- vytrhávať burinu spomedzi dlaždičiek nášho chodníka
- zapekať baklažán aj keď príprava trvá dve hodiny a stolovanie desať minút (a ešte treba umyť všetok ten riad)
- modelovať malé bábiky a tajne ich obliekať do farby na textil
- veriť, že to poteší ešte niekoho iného okrem mňa. a keby aj nie :)

12/04/12

haj pipl
vie mi ktokoľvek vysvetliť, prečo písať bakalársku prácu nie je také ľahké ako písať blog? :) niežeby ma táto súčasť bytia nejak trápila (respektíve si to nepripúšťam a nadôvažok využívam copingovú stratégiu nazývanú pozitívna reinterpretácia, keď si hovorievam - nieže máš už iba mesiac a nestíhaš žužu, ale už iba mesiac sa tým budeš trápiť, a potom budeš mať od toho pokoj (ale to už si nehovorím, svojim vnútorným schizáckym hlasom, že potom sa budem mesiac oveľa väčšmi trápiť štátnicami)), ale som zmätene stojaci cínový vojačik (rozumej neschopný pohybu) pred rozplánovaním učenia sa na skúšku, písania bakalárky, počítania štatistiky a normálneho života. a tak robím jedno cez druhé, a popritom lakonicky prijímam milé gestá ako to, že mi mama donesie broskyne, alebo kúpi maslové sušienky, alebo že segra neotravuje a celý večer pozerá telku (hoci aj to ma rozčuľuje, lebo ja telku pozerať nemôžem :D). a v horoskope dnes čítam, že nemám byť lenivá, už aj univerzum o mojej nedokonalosti počulo... super.
doteraz sa tento deň rozvíjal sľubne. raňajšie raňajky s mamkou, desiatový pokec s robom, pomedzi to som napísala v bakalárke tri riadky, čo sa nemusí zdať veľa, ale každá cesta začína prvým krokom :) a teraz by to chcelo nejaké prudké rozhodnutie - idem sa naučiť jednu prednášku a napíšem tri strany do bakalárky. a aj to urobím. fakt. dúfam. snáď.
ale určite si dnes užijem, ako na mňa svieti slnko aj keď niesom vonku

11/03/12

čo človek nosí v kabelke. milión diárov, jedno pero a hlavne malého princa

10/03/12

už šestnásť dní mám 22. a hneď prvý mesiac mojich 22och bol životnou lekciou. stálo ma to síce jeden balíček orea, kopcovitý kopec ibalginu, seknutie v krku, záder na prste a dva dni života, ale zmákla som daňové priznania! (množné číslo je bohužiaľ na mieste)

niežeby to bol malý krok pre človeka a veľký pre ľudstvo....je to len malý krok pre mňa, ale je ozaj pocitom zadosťučinenia, keď humanitne zameraná neekonomicky mysliaca entita prečíta zákon o dani z príjmu a nadôvažok ho i pochopí. a keď vyššie menovaná entita vyplní šesť daňových priznaní a konečne sa nikde nepomýli a tety za priehradkami sú spokojné a neprší.... no to chce oslavu. žiaľ, dnes sa u mňa učí na skúšku, ale zajtra.... zajtra sa ide po miliarde milisekúnd (a viac) do divadla. nebyť skúškového (a bolo to len pred necelými dvoma mesiacmi, keď sa mi jedno skúškové skončilo) bola by radosť žiť.

http://www.youtube.com/watch?v=tWjNFC-FinU